Ako spoznáte pravý med?

Pozor na to, čo kupujeme. Ak natrafíme na nepoctivého predajcu, môžeme svojmu zdraviu viac uškodiť, ako pomôcť... 

Med je viskózna sladká a lepkavá tekutina, ktorú vytvárajú včely, prípadne iné druhy hmyzu zberom a zahusťovaním sladkých štiav – predovšetkým nektáru kvetov. Pre včelstvo je med zásobou energeticky bohatej potravy. Med má zvláštnu chuť, pre ktorú mu niektorí ľudia dávajú prednosť pred cukrom a inými sladidlami. Má vhodné chemické vlastnosti pre pečenie.

Kvapalný med sa nekazí. Vďaka vysokému obsahu cukru ničí baktérie procesom nazývaným osmolýza. Nemôžu sa na ňom uchytiť ani kvasinky zo vzduchu, pretože obsah vody v ňom je príliš nízky. Prírodný neupravený med má obsah vody asi 14 % – 18 %. Ak je obsah vody pod 18 %, nemôže sa v mede množiť prakticky žiadny organizmus.

Med sa oddávna považuje za vynikajúci prostriedok k zlepšovaniu celkového zdravotného stavu, predĺženiu života, obnoveniu síl a liečbe rôznych ochorení. O mede sa tvrdí, že zachováva mladosť a čulosť. Už pračlovek jedol med a používal ho i k liečbe. Napríklad slávny matematik starovekého Grécka Pythagoras tvrdil, že sa dožil vysokého veku, pretože stále užíval med. Starogrécky filozof Demokritos hovoril, že pre zachovanie zdravia je potrebné vnútro zavlažovať medom a vonkajšok olejom. V mede je viac, ako 360 látok - vitamíny, minerály, bielkoviny aj kyseliny. To všetko robí z medu jednu veľkú lekáreň. Samozrejme aj medzi jednotlivými druhmi medu sú určité rozdiely.

Med kvetový je koncentrát nektárov z kvetov rastlín, väčšinou liečivých. Je svetlejší, ľahko stráviteľný vďaka vyššiemu obsahu jednoduchých cukrov. Obsahuje tiež peľové zrná, ktoré ho obohacujú o rastlinné hormóny, éterické oleje a aromatické látky. Lesný, čiže medovicový med je tmavší. Môžu za to rastlinné farbivá v miazge stromov a kríkov. Obsahuje viac zložitejších cukrov a hlavne - je plný minerálnych látok a stopových prvkov.  

FALŠOVANIE MEDU  

Dnešná doba praje rôznym podvodníkom a špekulantom. Často vidíme v jesenných mesiacoch popri ceste vysedávať sympatických predajcov „pravého lesného medu“ ktorí nám za lacný peniaz ponúkajú v mnohých prípadoch prifarbenú hustú žbrndu, ktorá sa o včely a o les ani neobtrela. Ešte horšie je, ak si kúpime pančovaný med v obchode, kde by sme nepredpokladali, že nás oklamú...a veru oklamú. Vďaka nečestným výrobcom. Med sa nedá riediť, len pančovať pridávaním cukru. Prvé zmienky o falšovaní medu pochádzajú ešte z antických dôb, keď ziskuchtiví obchodníci ponúkali miesto medu zahustenú hroznovú šťavu. Neskôr sa podvodníci naučili zahusťovať roztoky cukru. V súčasnosti sa na túto nekalú činnosť využíva najmä repný a trstinový cukor, invertný cukor získaný úplným rozkladom bežného cukru alebo zmes glukózy a fruktózy (tzv. izoglukóza) pochádzajúca z kukuričného či zemiakového škrobu(!).

Pri pohľade na pohár medu v obchode či na trhu sa nedá zistiť, či je med pravý. Pančovaný med odhalí v prvom rade prinízka cena. Kým malý včelár si nemôže dovoliť med pančovať, lebo rýchlo príde o dôveru a stratí zákazníkov, veľkí výrobcovia sú na tom inak. Oni sa musia presadiť na trhu a svoj produkt predať. Či už potom pristúpia k nejakej „úprave“ medu, to je na ich podnikateľskej etike. No niektorí napríklad nakupujú výrazne lacnejší med z Ázie a namiešajú z neho med pre nášho spotrebiteľa. Uvedú na ňom, že je to „slovenský“ med, pričom domáceho medu tam je možno 5 percent. Iní výrobcovia prifarbujú a pridávajú doň enzýmy, ktoré síce nie sú škodlivé pre náš organizmus, no neobsahujú hodnotné zložky. To sú fakty, ktoré zisťujú pravidelne kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Podozrivý je aj neurčitý pôvod medu bez uvedenia dátumu stočenia. Falšovatelia totiž podľa neho často dovážajú lacný med z Čile, Argentíny či Mexika, ktorý tu len dorobia a zabalia. My sme tu zvyknutí na med z rastlín, ktoré sú pre naše prostredie typické. Včely v exotických krajinách zbierajú peľ z kvetín, ktoré náš organizmus nepozná. Tento nezvyk môže u niektorých ľudí vyvolať alergické reakcie. Preto je podľa odborníkov na zdravú výživu  najlepšie nájsť si domáceho včelára, ktorému môžeme dôverovať a od neho kupovať med. Na náš trh sa vozia medy napríklad aj z Mexika, Argentíny alebo Vietnamu. Povedzme, že ukrajinský med je pomerne kvalitný, ale vyššia je aj jeho cena. Ale tá Čína! Oni nevytáčajú med ale iba slad, ktorý potom zahusťujú a upravujú. A to už naozaj nie je med.  

AKO SA NEDAŤ OKLAMAŤ?

Spomínali sme, že na prvý pohľad je veľmi ťažké rozlíšiť falošný med od pravého. Je veľmi dôležité sledovať cenu – čím je nižšia, tým stúpa možnosť, že kúpime v pohári tretinu medu a dve tretiny rafinovaného cukru. Pozorne si prečítajte etiketu. Ak je sporná krajina pôvodu, nekupujte ho. Je jasné, že pri predaji medu v okolí cestných ťahov a pri podomovom predaji nie je problém pre falšovateľa vyrobiť si etiketu, ktorá uvádza niečo úplne iné, ako to, čo obsahuje pohár, preto treba byť naozaj obozretný. Tak, ako bolo zakázané predávať stužené tuky s názvom maslo (ten môžu používať len výrobky z kravského mlieka), mal by mať pravý med označenie Včelí med a nie iba Med.

Kvalitným ukazovateľom pravosti medu je to, čo niektorí považujú za závadu. Ide o jeho  cukornatenie.  Cukornatenie medu je však jeho prirodzená vlastnosť. Je to jednoducho známka, že med je pravý. Takže cukornatenie nie je zlé, práve naopak. Nepravý med vám vydrží v tekutom stave hoci aj rok, pravý skryštalizuje (scukornatie) niekedy už po pár týždňoch.

RÝCHLA KONTROLA VČELIEHO MEDU  

Do 7dcl. pohára dáme teplý čaj ( môže byť aj voda ) lyžičkou pustíme z vrchu med a pozorujeme čo spraví po dopade na dno pohára. Ak dopadne nerozpustený a musíme ho rozpustiť miešaním tak sa jedná o pravý med. Ak sa po ceste pohárom rozpustí tak je to med z izoglukózy – falšovaný.  Ak je do medu primiešaná len časť izoglukózy, vtedy sa časť medu rozpustí a časť padne na dno pohára. Prvý med sa na dne pohára nerozpskne.
Naše babičky si zvykli overovať pravosť medu pomocou atramentového pera. Postup bol jednoduchý: hrot pera, ponorený do falšovaného medu spôsobil jeho sfarbenie do modra, no pravému medu neublížil. Dnes sa už také atramentové perá dajú kúpiť len veľmi ťažko, test s jódovou tinktúrou má však podobný princíp. V malom hrnčeku povaríme lyžicu medu spolu s lyžicou vody. Po vychladnutí pridáme do roztoku kvapku jódovej tinktúry. Ak tekutina stmavne, je to dôkaz, že med je falšovaný.

Opakujem, že najistejší spôsob je, ak nakúpite med od včelárov v okolí. Keď je zákazník spokojný, bude sa aj naďalej obracať na tohto istého včelára aj napriek tomu, že zaplatí zaň viac, ako v obchodnej sieti.

Ak by ste radi vyskúšali kvalitný med od slovenkého včelára, navštívte náš MEDOVÝ ESHOP.